Nevera. Priznať, alebo tajiť?!

Autor: Dana Mäsiarová | 19.4.2014 o 21:26 | (upravené 19.4.2014 o 21:55) Karma článku: 5,92 | Prečítané:  1910x

Ten, kto  už niekedy neverný bol, si povie tajiť, veď predsa nepriznám, čo som urobil. Ten, kto neverný nebol, by si skôr povedal priznať. A ten, kto ju tuší, by bol rád, keby o nej asi ani nevedel. Vidieť, ako nám niekto klame do očí nie je práve  najpríjemnejšie, najmä keď pravdu poznáme.


Ja si však myslím, že nevera nieje až tak zlá, ako sa zdá. Veď predsa utužuje vzťahy, len treba vedieť ako na to. Jednak, ak mám predsa niekoho rád, nepodvediem ho. A ak ho mám rád a podvediem ho, robím to len z nudy vo vzťahu, tak prečo ten vzťah neposunúť na vyššiu úroveň a priznať sa? Hlúposť, veď načo by to bolo dobré?...
A veruže bolo. Rozhovor na túto tému je plný nových odhalení, zisťujeme či by sme  dokázali niečo takéto vystáť a za akých podmienok... Kam až naša tolerancia siaha.. Siaha ďaleko.. Veľmi ďaleko. A tak, ako bolo popísané v mnohých filmoch, knihách, alebo inak publikované, ľudia, ktorí občas zahnú, sú šťastnejší vo vlastnom vzťahu. Znova zisťujú, prečo sa radi vracajú za svojím partnerom ( do tejto témy nezahŕňam ľudí, ktorí podvadzajú, lebo chcú byť s niekým iným, lebo ich vzťah ich už nenapĺňa) a do vzťahu prinášajú aj niečo nové, korenisté, čo ich zabehnutý vzťah trocha osvieži. A presne pre toto si myslím, že dokázať priznať neveru je veľké odhodlanie, ktoré v sebe nesie obrovskú dôveru v partnera, ale aj v seba. Ak si verím, že to skutočne robím len pre naše spoločné dobro a nie z čistej  vypočítavosti a vlastného potešenia ( samozrejme aj preto posledné ) a ak mi partner veri, že to robím kvôli tomu, aby som sa nezačal nudiť vo vzťahu, a nechcel ho preto  po čase ukončiť.Tak si myslím, že disponovať takouto dôverou je veľmi dobré a závidenia hodné. Partner mi verí, že on je ten, za ktorým sa chcem vracať, a ja si uvedomím, čo je to, kvôli čomu sa vraciam do vzťahu, ktorý môže byť perfektný, ale občas len potrebuje máličko okoreniť.Áno, na druhej strane dôverovať niekomu, kto vám povie, vieš čo miláčik podvádzam ťa, ale robím to pre nás. Je hlupé, no postupne zistíme, že to niečo do seba má. Hoci, počuť vieš čo, dnes idem s iným.. S inou.. Nie je práve píijemné, dá sa na to zvyknuť. A ak nie, dá sa to kompenzovať tým istým spôsobom. Veď, keď to vydržím ja, vydrží to aj partner a vzájomné debaty o tom, sú len dobré. Nie len preto, aby sme zistili, že náš partner je fakt neschopný nájsť si poriadnu milenku/ milenca, ale aj preto, že ak v sebe pociťujeme žiarlivosť,  vieme, že nám na človeku stále záleží, a navyše v neposlednom rade, máme opäť niečo spoločné. Preto si myslím, že občasná bokovka, priznaná samozrejme, vzťah posilní. Teda, ak ten vzťah za to stojí a partneri sú vzájomne ochotní spraviť pre seba čokoľvek.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?